Pracovala som v domove dôchodcov, kde bolo starých duší dostatok. Starých ľudí stretávam aj v terajšej práci, vidím ich v meste, v dedinách, prirodzene v lekárňach, v chrámoch, po celom svete.
Starý človek má zaujímavý pohľad na svet. Najmä na veci prežité..
"Neboj sa veľa cestovať a učiť novým rečiam, jazykom". Často som počúvala od starčeka, bývalého univerzitného profesora s rakovinou.
Na základnej sme mali nemčinára, ktorý nám počas hodiny vsúval slovíčka, ktoré v učebnicovom slovníku neboli. Boli sme tak hlúpe decká, ktorým prekážalo učiť sa nad rámec, až to milý učiteľ vzdal a odišiel zo školy, a vôbec, zanechal profesiu učiteľa nadobro!
O tomto som sa starému, univerzitnému profesorovi nezmienila.
Mal pravdu, čím viac reči ovládaš, tým viac si človekom. Hanbím sa za svoj rozum vtedy tam, na základnej škole.
"Slečna, snívajte a veľa cestujte". Postarší klient, architekt, s ktorým som pri mape sveta prestála asi pol hodinu, kým dokončil výklad o precestovaných krajinách. Ďalší, ktorý posiela Slovenku do sveta.
Čím viac cestujem a poznávam, tým viac zisťujem, že menej viem.
Uvedomila som si, že mám Slovensko rada a čím ďalej som od Slovenska, tým väčšmi ho túžim spoznať.
Za sny sa nehanbím, snívam veľa a rada. Je načase si niektoré sny aj splniť.
"Prečítaj si túto knihu, neprestaň čítať knihy, Helenka". Môj dedko, intelektuál, vymýšľateľ rôznych logických hádanok pre mňa a mojich súrodencov.
Poslednú knihu, ktorú mi dal prečítať, bola od Marka Twaina: Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberryho Finna. Nechcela som ju čítať, mala som jedenásť a nebola dievčenská. Prečítala som ju, prežila príbeh. Dedko krátko na to umrel a ja som bola rada, že som prečítala. Znova sa vraciam do jeho knižnice a nachádzam príbehy, ktorými žil aj on sám.
A najčastejšie, čo som od starých ľudí počula bolo:
"Nemaj strach zo života, miluj seba a iných".
Nechcem čakať na to, kým zostárnem, aby som si toto uvedomila.
A preto, nebudem brať veci príliš vážne.. Život cirkuluje, musím byť schopná vnímať tieto zmeny a prežiť. Nič nie je dôležitejšie, ako môj život.
Budem hrdá, ale nie pyšná.
Veľa budem tancovať a športovať..
Chyby sa robili, budú sa robiť. Nie som neomylná. Odhodím pýchu a poučím sa z chýb.
Veľa sa budem smiať, lebo potom sa mi lepšie dýcha.
Nechám si svietiť slnko do očí.. Precítim všetky ročné obdobia..
Nebudem mať strach, budem veriť svojim pocitom..
.. milujem a budem milovať..
Lebo, keď budem stará, nechcem premýšľať a snívať o tom, čo som mohla urobiť. Chcem to robiť už teraz.
