reklama

Babka z Prejty

V roku 2008 bolo tomu osem rokov, kedy moja babka "postúpila do vyššieho levelu" (nemám rada "to" slovo, preto termín tretieho tisícročia). V auguste, čo je ôsmy mesiac v roku. Prejta - miesto, kde to občas poriadne žije!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Prázdniny som milovala. Táto dedinka pri Dubnici nad Váhom ma uchvátila v mnohom. Okrem krásnej prírody, miloty Prejťanov, ich spevavého akcentu, som mimo pravidelných omší spoznávala aj zákulisie kostola, dedinské zábavy a zábavky. Dôležitou osobou v Prejte však pre mňa bola moja babka.
Mala som dve babky - babku z Horných Štitár a z Prejty. Pokúsim sa opísať tú prejťanskú, tak ako ju mám uloženú v mysli, rovnako aj v srdci.
Jej meno predurčilo meno mojej mamičky a tiež to moje.
Babka ma však oslovovala Helka, alebo Heluška (čo som ja často menila na slovo haluška).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Inak, žena vitálna aj vo vysokom veku, vždy úprimná, priama, inteligentná. Háčkovala, sieťovala, výborne varila, spievala... no a tiež si stála za svojim a vedela ako na mňa.
Nedeľa bola vždy mojim slabším dňom. Nietak preto, že sa niesla v duchu kostola, ale nedeľa na dedine bola vždy nedeľou, teda oddychovou, siestovou a ja som tak túžila, aby sa dedinou aspoň raz prehnali miestni motorkári, ktorých sme so sestrou prirodzene nazvali "harlejkári".
Čaro kostola sme objavili v tom milom, mladom, usmievavom kňazovi. Boli sme z neho "fakt hotové". Raz sme ho, spolu so sestrou, priamo na omši rozosmiali. Okrem začínajúceho kňaza bolo dosť zaujímavé stretávať sa v útrobách kostola s miestnou omladinou v pubescentnom období.
Akonáhle som preklenula toto smiešne obdobie vzdoru, začala som kostol a omšu vnímať akosi inak. Aj to mi vštepila babka. Modlila som sa každé ráno aj večer a prišlo mi to prirodzené a hlavne, chcené. Na kuchynskom stole zopnuté, staré, no ušľachtilé ruky mojej babky a potom tie moje mladé, neskúsené - to sme sa spolu občas modlili ruženec.
Táto žena to so mnou vážne vedela, lebo som sa pri nej naučila háčkovať (ak by niekto potreboval golierik na bábiku, to by som ešte mala zvládnuť!).
Ona sa vedela krásne smiať - tak, babkovsky, spevavo. Raz nám niečo prihorelo v letnej kuchyni, vydusili sme aj všetky tie nepríjemne bzukotavé muchy. Veľkú protipožiarnu akciu sme zakončili smiechom plným sĺz.
Babka bola aj trendová. Poznáte nejakú babku, ktorá by sledovala Beverly Hills 90210? Ja som jednu poznala a náhodou to bola babka z Prejty.
Ona sa vyznala aj v móde - vedela mi poradiť aké farby sa hodia k opálenej a ktoré k neopálenej pokožke. Vedela prehltnúť aj moje hipisácke úlety. No pri snahe omotať si šatku okolo, sotva 14-ročných, bedier a vytvoriť tak minisukňu už zaprotestovala. Po odbicyklovaní si jedného kolečka v dedine a v novej minisukni som pochopila aj ja, že minisukňa je naozaj nadmieru mini... babka mala opäť pravdu.
Babka vedela aj to, že Braňo sa mi páči, i keď ja som to ešte netušila..
Vždy ma vedel zaujať jej horniacky slovník ako ugarka, kuračinec (alebo aj kaktus) od sliepok..

Ako každá ľudská bytosť, aj ona bola zraniteľná. Našla som ju v prístrešku, kde bol drevený záchod, sliepky, kedysi aj prasiatko. Sedela tam a plakala. Pohľad na ňu ma zabolel a tak jediné, na čo som sa v danej chvíli zmohla bolo pohladenie jej láskavej tváre. Cez slzy sa na mňa usmiala a povedala mi, že budem dobrá sestrička (vtedy som študovala zdravotnícku školu). Dlho som sa hnevala na človeka, ktorý ju rozplakal.
Tvár mala skutočne príjemnú, dalo sa z nej vyčítať mnoho. Vysoké čelo plné vrások, ktoré jej však na kráse neubrali. Úzke, spravodlivé pery, výrazné lícne kosti a brada. Vrúcny pohľad hlbokých očí. Toto všetko bolo umocnené šatkou, príp. šedivými vlasmi zapletenými do dlhého vrkoča učesaného na zátylku veľkou sponou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prázdniny u babky mi dali omnoho viac, než som dúfala. Tam bolo vždy vzrúšo. Práve v Prejte som pocítila prvý ostych, prvú lásku, prvú snahu zapáčiť sa.. V starom domku pri kríži som so súrodencami, sesternicou a bratrancom prvýkrát vyvolávala duchov..
Mala som rada aj ten starý, drevený záchod, kde ma zakaždým fascinovali prestarnuté zaprášené dvere a občasná pavučinka.
V tomto domčeku som mala všakovaké pocity, prežívala rôzne postavy z práve prečítaných kníh. Vždy, keď som si obliekla dlhú nočnú košeľu a rukami ju pridŕžala ako plesové šaty, bola som princeznou.
A milovala som vôňu pečených zemiakov s maslom, ktoré som zapíjala pohárom mlieka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V kuchyni zapnutá malá lampička a pri nej postava ženy sediacej za stolom. V rukách ruženec, alebo katolícke noviny. A navzdory krutým životným zážitkom, jej tvár vyžarovala mierumilovnosť a prirodzenú hrdosť!
.. tak si ju pamätám ja .. Posledná pohľadnica, ktorú mi babka poslala: 

pohladnica od babky v posledny rok jej zivota
pohladnica od babky v posledny rok jej zivota 

P.S.: kiežby sa rozprávka o vytrvalom slniečku a zlovestnom vetre, v podaní babky, dala uplatniť aj v dnešnom svete (napríklad aj na Slovensku).

Helena Sedlárová

Helena Sedlárová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

.. keď som ticho, vtedy som najhlučnejšia.. .. teším sa, keď mi niekto rozumie, no zároveň ma to zvykne aj vystrašiť.. .. v nemom úžase ma dokáže zanechať vážna hudba a rovnako aj latina. .. fascinuje ma pôvod a pojem "myšlienky". Pokračovanie článkov na webe Denník-a N:http://dennikn.sk/autor/helena/ Zoznam autorových rubrík:  ako to vidím ja..Esterako si to pamätám jamoje privátne radostiSúkromnépod vplyvom nadhľaduNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu